Hlboká mentálna retardácia
Predstavuje najťažší stupeň mentálnej retardácie, vymedzený hodnotou IQ pod 10. Ide o celkové výrazné obmedzenie motorického a neuropsychického vývinu. Väčšina osôb s týmto stupňom postihnutia je imobilných (ležia alebo sa plazia). Reč sa pohybuje na úrovni pudových a afektívnych reakcií (škreky). Deti a dospelí sa nezaobídu bez intenzívnej pomoci pri pohybe, komunikácii, hygiene a príjme potravy.
MKCH-10 rozlišuje ešte dva druhy mentálnej retardácie (iná mentálna retardácia a nešpecifikovaná mentálna retardácia), ktoré sa používajú v situáciách, keď nie je možné presne určiť príslušný stupeň pre pridružené postihnutia (zmyslové, telesné, poruchy správania, autizmus) alebo v prejavoch dieťaťa nie je dostatok znakov na zaradenie do niektorej z uvedených stupňov.
Podpora detí s mentálnou retardáciou v materskej škole
V podpore detí s mentálnou retardáciou sa riadime odporučeniami školského poradenského zariadenia. Miera podpory dieťaťa je závislá od stupňa postihnutia i ďalších individuálnych charakteristík dieťaťa (pridružené postihnutia, podpora v rodinnom prostredí). Všeobecne je možné na podporu detí s mentálnym postihnutím odporučiť:
- Pri zaznamenaní prejavov mentálneho postihnutia u dieťaťa rodičom citlivo odporučíme vyšetrenie v školskom poradenskom zariadení. Vyhneme sa oznámeniu podozrenia na konkrétnu diagnózu, argumentáciu postavíme na potrebe zabezpečenia najlepšej možnej podpory pre dieťa v rámci materskej školy.
- V komunikácii s dieťaťom s mentálnou retardáciou používame jednoduché vety, pri odovzdávaní pokynov a postupov súčasne demonštrujeme, čo je od dieťaťa očakávané.
- Krátke jednoznačné vety môžeme doplniť obrázkom, fotografiou či inou formou vizuálnej podpory (piktogramom a pod.).
- V komunikácii sa snažíme nepoužívať menej obvyklé slová a abstraktné pojmy.
- Nacvičujeme s dieťaťom praktické činnosti sebaobsluhy, aby v rámci svojich možností a schopností dosiahlo čo možno najväčšiu samostatnosť.
- V rámci aktivít zameraných na rozvoj dieťaťa (najmä v oblasti rozvoja kognitívnych schopností), vychádzame z aktuálnej úrovne rozvoja schopností a zručností u konkrétneho dieťaťa a nie z očakávaných schopností a zručností pre daný vek.